Ťapešovo

Daj o nás vedieť

Kalendár

Oktober 2017
pon uto str štv pia sob ned
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31

Futbal

TJ Družstevník Ťapešovo

8.LIGA DOSPELÍ (III.TRIEDA)
 

Výbor TJ  Družstevník Ťapešovo

 

 Jaroslav Žofaj, predseda TJ

Peter Jadroň, podpredseda TJ

Pavol Madleňák, člen

Lukáš Žofaj, člen

Martin Papaj, člen

Rastislav Bugaj, st., vedúci mužstva

 

DHZ Ťapešovo

Ľudové zvyky

kult3v 300x211Kultúrny život v obci sa sústreďoval okolo školy, kde sa konali aj všetky verejné podujatia, pokiaľ nebol v obci kultúrny dom.
Kultúrny dom sa začal stavať v roku 1954. Otvorením kultúrneho domu v roku 1956 sa dal priestor na organizovanie divadelných predstavení, premietanie filmov, konali sa tu i všetky ostatné spoločenské a kultúrne akcie, vrátane tanečných zábav a svadieb.

Osvetová beseda bola založená 14. mája 1952 a jej prvým správcom bol Anton Djubašák, riaditeľ školy. V roku 1957 zásluhou správcu sú vydávané Dedinské noviny a dva razy do mesiaca sa premietajú filmy.

V obci vznikla obecná knižnica v roku 1924. Mala 40 kníh. Prvou knihovníčkou bola výpomocná učiteľka Pavlína Šprtelová – Prčinová. Knihy sa požičiavali v škole. Po dobudovaní kultúrneho domu bola vyčlenená miestnosť pre knižnicu. V súčasnosti má knižnica 1444 kníh a prácu knihovníčky vykonáva pani Jozefina Jadroňová.

subor1v 300x211Prvé zmienky o ochotníckom divadle v Ťapešovesa datujú v rokoch 1945 – 1955. Nacvičovali sa divadelné hry v priestoroch školy pod vedením miestnych učiteľov p. Mereša a p. Janošku. V roku 1998 divadelný ochotnícky súbor ŤUK naštudoval divadelnú hru Kamenný chodníček od Ferka Urbánka v réžii Márie Remešovej a Ľudmily Jančigovej. S touto divadelnou hrou vystúpili štyri razy na domácom javisku, z toho raz na Okresnej oravskej prehliadke divadelných súborov. Na tejto prehliadke bol náš divadelný súbor vybratý na účinkovanie na 24. Podroháčskych folklórnych slávnostiach v Oravskom Bielom Potoku dňa 6.8. 1999.
Keďže od roku 1999 je kultúrny dom v Ťapešove v rekonštrukcii a divadelný súbor nemá na svoju činnosť priestory, jeho členovia sa aktivizujú pri účinkovaní na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach v obci (MDD, Deň matiek, 420. výročie obce, stretnutia dôchodcov a pod.).

Pôvodný kroj sa v obci nezachoval. Postupne sa prispôsoboval vývoju v textilnom priemysle a mestskému odievaniu. Ešte v päťdesiatych rokoch 20. storočia starší ľudia nosili súkenné nohavice a ľanové košele, staršie ženy zasa široké a dlhé sukne a kabátiky. V roku 1930 nosili kroj aj mladí ľudia. Muži čierne súkenné nohavice. Nechýbali ani krpce. Ženy k nim mali návlaky (podkolienky) z plátna, ktoré sa na nedeľu škrobili. Ľudia z bohatších rodín nosili krpce, ktoré sa podobali poltopánkam, navyše boli zdobené. Dievčatá si obliekali kartúnové, atlasové a šáfolové sukne s viazanými spodníkmi so zásterou navrchu, k tomu blúzku – kabátik. V dávnejšej minulosti sa Ťapešovčania ženili v červených nohaviciach ušitých z jemnej látky – anglie. Kroj mal schovaný richtár a požičiaval ho ženíchom iba na tento slávnostný deň.

Názvy na Orave mnohokrát súvisia s prastarými obyvateľmi tejto oblasti – názvy a pomenovania jednotlivých častí chotárov, názvy vrchov a podobne. Tieto názvy potom poukazujú na pôvodných obyvateľov. Dr. Anton Habovštiak CSc. priraďuje náračie ťapešovské do skupiny stredooravských nárečí. O kráse oravského nárečia nás presviedčali: Pavol Ország Hviezdoslav, Anton Bernolák, Martin Kukučín či Milo Urban, ktorí sa na Orave narodili i podstatnú časť života tu prežili.

kult4v 300x208Ľudové zvyky

V dedine ešte chodia deti po spievaní na Vianoce a betlehemci na Štedrý deň ráno. Zaužíval sa zvyk z iných dedín, že pred svadbou „chodia s košeľou“ k ženíchovi. Z rozprávania občanov obce svadby sa konali v týždni, nie v sobotu ako teraz. Svadba nemusela trvať len jeden deň.
Na Ondreja dievky kradli drevo v domoch, kde mali mládencov. Potom sa zišli v niektorom dome, zavreli sa a varili halušky s lístočkami mien mládencov. Tiež liali olovo cez kľúč a snažili sa vyveštiť si budúcnosť.
Pri koľade – predtým ako kňaz chodil svätiť domy, chodili mládenci a brali misky, v ktorých bol nachystaný ovos, pšenica a jačmeň pre farské hospodárstvo. V domoch, kde mali dievky, mládenci tieto misky brali do vreca, spolu s nádielkou a dievčatá svoje riady potom museli po domoch hľadať.

Kultúrne pamiatky Ťapešova

Morový cintorín
Pochádza pravdepodobne z obdobia roku 1739, resp. z rokov 1845 a 1847. Pripomína ho železný kríž na kamennom podstavci. Nachádza sa v chotámej časti Klin nad potokom Nevolajka.

krizv 150x150Prícestný kríž

Na križovatke štátnej cesty z Námestova do obce, medzi dvoma lipami, na kamennom kvádrovom sokli, stojí kvádrový kamenný stĺp. Stĺp má v spodnej časti volúty. V strede bol reliéf Panny Márie. Zakončený je rímsovou hlavicou, na ktorej je kamenný krucifix. Barokový stĺp je datovaný rokom 1772.

kaplicka 150x150Kaplnka
Murovaná kamenná kaplnka pochádza z roku 1830. Nachádza sa v chotárnej časti Nižné záhumnie na križovatke cesty ku kultúrnemu domu.

Zvonica
V obci bola drevená zvonica s dvoma malými zvonmi. Zvonica sa do dnešných čias nezachovala. Stála v chotárnej časti Kajánkovo.

drevenica2v 300x225Ľudová architektúra

Prvé príbytky boli polozemnice – najnižší stupeň vývoja ľudového domu, čiastočne zapusteného do zeme. Druhou formou boli povrchové príbytky, postavené nad úroveň terénu. Tento druhý typ sa zachoval až do dnes. Obytné domy boli klasického trojdielneho typu. Mali izbu (prednú izbu) pitvor a komoru. Pec mala na povale na odvod dymu iba voľný otvor, neskôr sa odvádzal dym dýmnikom.drevenica1v 150x150Koncom 19. storočia sa ohnisko odstránilo z prednej izby, čím sa zmenila na čistú obytnú miestnosť. Drevenice sú drevené zrubové stavby s murovanou kamennou pivnicou s klenbou. Dôležitou súčasťou každej usadlosti boli hospodárske budovy. Obec Ťapešovo má typickú potočnú radovú zástavbu.